Môj príbeh
Ahojte, volám sa Dominik, mám 8 rokov, narodil som sa v 31 týždni s Detskou mozgovou obrnou. Pre toto ochorenie neviem chodiť a musím veľa cvičiť, aby som sa mohol postaviť na nôžky, ktoré ma nechcú poslúchať.
V tomto veľkom boji s neposlušnými nôžkami mi veľmi pomáhajú rehabilitácie v Adeli centre v Piešťanoch a rehabilitácie metódou Therasuit vo Svetielku v Prešove. Sú to veľmi drahé rehabilitácie, ktoré priemerná rodina nedokáže uhradiť.
Všetko sa začalo 10.januára 2006, keď sa Dominik narodil predčasne, dlho bol bez kyslíka a museli ho oživovať, 4 týždne v inkubátore, potom diagnóza: " dvojkomorový hydrocephalus", sú to rozšírené cievy v mozgu z nedostatku kyslíka. Do šiestich mesiacov sa toto rozšírenie vstrebalo, ale zanechalo následky, mozog nevie dobre ovládať telo, a musí sa to učiť neustálim cvičením. Od prepustenia z nemocnice pravideľné ambulantné rehabilitácie a 9 rehabilitačných pobytov v Tetis Dunajská Lužná, kde sa cvičilo Vojtovou metódou. Na očkách mal veľký strabizmus, tak mu ich v dvoch rokoch operovali, potom prestali pozerať na všetky strany súšasne. V štyroch rokoch sa nevyhol ani operácii šliach na nohách, ktoré boli dôsledkom rýchleho rastu dosť skrátene a nedokázali sme ich rozcvičiť. Už keď je starší naťahujeme šľachy ako sa len dá, tak sa ďalšej operácii zatiaľ vyvarujeme.
Keď išiel po prvýkrát do Adeli na rehabilitáciu mal tri roky a nevedel vôbec používať nohy, plazil sa iba rukami a tak sa posúval po zemi. Veľké pokroky boli vidieť po každom liečení. Po prvom sa sám postavil pri vani. Samostané kroky začali za pomoci chodítka, neskôr sa naučil chodiť s oporou štvorbodových barličiek, ktoré používa do dnes. Vie sa voziť na trojkolesovom bicykli, ktorý je pre neho aj veľkou psychickou podporou.
4 roky bol žiakom materskej školy v Beluši, veľa sa tam naučil a vedel sa prispôsobiť zdravým deťom, ktoré mu vo všetkom ochotne pomáhali. Dnes už je žiakom základnej školy v Beluši. Je síce integrovaný, ale ide mu to celkom dobre.
V lete 2013 bol na štvor-týždňovom rehabilitačnom pobyte v Prešove, v októbri na troj-týždňovom a v novembri absolvoval v poradí už siedmu rehabilitáciu v Adeli v Piešťanoch. Výsledkom tak intenzívnych po sebe nasledujúcich rehabilitácii je, že Dominik sa vie postaviť a prejsť za jednu ruku.
Za tieto pokroky, ktoré môj syn už zvládol na siedmych rehabilitáciach v Adeli centre v Piešťanoch a dvoch rehabilitáciach vo Svetielku v Prešove, vďačím všetkým dobrým ľudom, ktorí nám finančne pomáhajú. Za čo všetkým veľmi ĎAKUJEM !
Je to veľmi krásny pocit vedieť, že už sa blíži do cieľa, ale to chce ešte veľa síl a hlavne to nevzdať. Pretože verím, že ten deň raz príde, kedy môj synček vykročí do života po vlastných nohách.
